Medzinárodná vzdelávacia konferencia Viedeň 2018

V dňoch 29. až 30. novembra sa na Vysokej škole pre pedagogiku v poľnohospodárstve
a životnom prostredí vo Viedni uskutočnila medzinárodná konferencia, ktorej sa zúčastnilo 23
krajín, z toho dvaja učitelia zo SOŠ Pruské ako jediní zástupcovia zo Slovenska. Konferencia
bola venovaná propagácii udržateľného rozvoja cez inovatívne učenie.
Prednášali tu profesori a odborníci zo švajčiarskej, nemeckej a írskej ako aj domácej
univerzity. Jednotlivé prednášky boli venované témam ako antropocéna – ovplyvňovanie
atmosféry a geológie ľudskou činnosťou, transformatívnemu učeniu, kritickému mysleniu,
megatrendom a mikrotrendom, ako aj diskusii na tieto témy. Pri antropocéne boli spomenuté
pozitívne aj negatívne zásahy človeka do prírody ako aj nevyhnutné zmeny v správaní sa
človeka k životnému prostrediu. Transformatívny proces vyučovania by mal byť založený na
princípoch metamorfózy ilustrovanej na vývinových štádiách motýľa: „staré – rozpustenie
starého – regenerácia – zrod nového“. Prednášajúci analyzoval megatrendy súčasnej
spoločnosti ako napr. urbanizácia, kozmopolizmus, globalizácia, digitalizácia, starnutie
populácie, životný štýl, a porovnal ich s mikrotrendami, ktoré môžu byť spočiatku
bezvýznamné, no môžu sa zmeniť na megatrendy (i-phony a smartphony typu „all in one“,
elektrické automobily, roboty, biopotraviny, alternatívne a obnoviteľné zdroje energie a pod.)
Najzaujímavejšia bola prednáška o budúcnosti školstva, ktoré bude založené na digitalizácii,
ktorej klady a zápory sa preberali. Budúce školstvo by malo byť o technologickom pokroku
v harmónii s ľudským dotykom. Metódou brainstormingu sme dospeli, aký by mal byť učiteľ
v roku 2030. Aký má byť teda učiteľ blízkej budúcnosti? Predovšetkým musí držať krok
s dobou, najmä v oblastí technológií, viac prepojiť prax s teóriou ako doteraz, podporovať
vytvorenie a vyslovenie vlastného názoru žiakov, viesť ich k argumentácii. V prípade, že žiak
vie niečo iné ako učiteľ, je vhodné učiteľovo priznanie nedostatkov miesto zatlačenia
žiakových názorov plus výmená rolí, čo vzájomne obohatí obe strany. Učiteľ budúcnosti je
viac mentorom a kaučom ako prednášateľom, ktorý zahltí žiaka kvantom informácii. Je
potrebné sa dívať na vec z rôznych uhlov pohľadov, a nájsť jej nové využitia, nielen tie, na
ktoré bola vec určená.
Na prednášky nadväzovali workshopy, kde účastníci v tímoch riešili zadaný problém a toto
riešenie prezentovali pred publikom. V jednom worskope sme vypracovali víziu, ktorou sa má
uberať školstvo smerom k trvalo udržateľnému rozvoju, a v druhom sme sa podľa zadaného
profilu žiaka snažili zistiť jeho pocity, vzťah k okoliu, jeho silné a slabé stránky, i navrhli
sme, ako rozvinúť silné a prekonať slabé stránky žiaka z pohľadu jeho pedagóga.
Konferencia bola vedená v nemeckom a anglickom jazyku. Odniesli sme si množstvo
poznatkov, ktoré by sa dali aplikovať v odbornom vyučovaní, predovšetkým
v environmentálne zameraných predmetoch. Konferencia sa niesla v duchu citátu Nelsona
Mandelu: „Vzdelanie je najsilnejšia zbraň, ktorou sa dá zmeniť svet.“