Aktivity v čase dištančného vzdelávania

Naša škola je už druhý rok zapojená do projektu Školy, ktoré menia svet - znamená to, že sa stávame súčasťou siete škôl, ktoré svojím prístupom vedú žiakov k informovanej a aktívnej zodpovednosti za svet okolo seba, zapája ich do tvorby príjemného, inkluzívneho a komunitného školského prostredia a zážitkovo ich vzdeláva v témach občianskych kompetencií, zdravej tolerancie voči inakosti a kritického myslenia.

Aj teraz pokračujeme v projekte na hodinách občianskej náuky, podporujeme vzdelávacie návyky a rozvíjame zručnosti študentov na diaľku, doma. Okrem učiva, ktoré na hodinách štandardne preberáme, sme pri vyučovaní na diaľku využili príležitosť rozvíjať u našich študentoch zručnosti, na precvičovanie, ktorých v triede neostáva čas a dôležité je aj to, aby žiaci nestrávili celý deň za počítačom. Pri online vyučovaní platia tie isté pravidlá, ako pri vyučovaní v triede. Tému Naše mesto/Naša obec, sme prispôsobili mimoriadnej situácií a odučili v II.A a II.Z triede. Stanovili sme cieľ - cieľom je objasniť vzťah medzi verejnými inštitúciami a naším životom, vyzdvihnúť dôležitosť participácie a možnosť dosiahnuť vlastným úsilím zmenu k lepšiemu vo svojom meste alebo obci. Počas online hodiny formou riadeného rozhovoru, žiaci boli motivovaní, že všetci máme radi svoje miesto, kde žijeme a záleží nám na našom meste, obci a čo by sme vedeli urobiť sami, aby sme ho skrášlili, čo nám vadí a čo by sme urobili lepšie. A žiaci uvádzali príklady zo života ako chrániť prírodu, prekážajú im smetiská pri obci, odpadky na autobusovej zastávke, vyčistia chodníky, studničky, chránia zeleň, uvádzali, čo je pre nich dôležité vo svojej obci, meste, a takto sme splnili cieľ hodiny. Každý žiak si vybral svoje obľúbené miesto, zdokumentoval ho a snažil sa nájsť riešenia ako toto miesto vylepšiť alebo skrášliť. Na ďalšej hodine podľa jednotlivého popisu a fotografií sme sa snažili uhádnuť, ktorý žiak je z danej lokality. Myslím si, že sme si obohatili vedomosti z histórie nášho a vzdialeného regiónu, hoci málokedy sme uhádli, kto z ktorého mesta alebo obci pochádza.

Téma Modelové morálne dilemy: Ako by si sa zachoval(a), keby...? bola odučená v triede I.A a I.Z. Cieľom je budovať morálne hodnoty, ľudskosť a občiansku odvahu, oceniť morálnych ľudí a inšpirovať k podobnému správaniu. Počas online hodiny žiaci boli motivovaní o tom, čo je morálne a čo nie je morálne, riadeným rozhovorom a diskusiou sme rozobrali, že ubližovať je zlé, stačí nám vidieť smútok, či bolesť iného človeka a sme nešťastní, ako sa prejavuje človek, keď niekto tieto hodnoty neprechováva a ako by sme mu mohli pomôcť. Žiaci najčastejšie uvádzali príklady zo školy ako je pomoc pri úlohách, cez prestávky a z rodinného prostredia, aký je vzťah k rodičom, najčastejšie chýba pochvala a uznanie. Každý žiak uviedol situáciu zo svojho prostredia, ako a kde sa zachoval, kedy vykonal niečo morálne bez toho, aby si to uvedomil alebo očakával pochvalu. Svoju aktivitu zdokumentoval a poslal na vyhodnotenie. Vytvorený príspevok si každý žiak založí do svojho portfolia.

Učenie na diaľku nemusí byť trápenie, práve naopak s trochou predstavivosti a šikovnosti spoločne zvládneme učiť inovatívne, príjemne a zážitkovo i mimo školských lavíc, čo sa nám potvrdilo a pochvala patrí z mojej strany všetkým zapojeným študentom.

Naše mesto / Naša obec

Miesto, ktoré som si vybrala je STRATENEC. Nachádza sa vysoko v horách a je aj pri hraniciach Českej republiky. Na jeho vrchole sa veží drevená turistická rozhľadňa, z ktorej sa naskytajú krásne výhľady na slovenskú i českú (moravskú) stranu. V blízkosti rozhľadne sa nachádza pamätník padlých osloboditeľov v podobe troch zdobených betónových krížov a tiež prístrešok so stolom a lavicami.

Prečo som si toto miesto vybrala?

Toto miesto mám rada už od malička. Ako mála som tam chodila s rodinou zbierať čučoriedky, ktoré som vždy vyjedla. Každý rok sa tam koná aj pamiatka za zosnulých osloboditeľov. Je tam krásny výhľad na prírodu a neskutočný pokoj. Človeka to vždy rozveselí a hlavne pohľad na hory a krásnu prírodu.
Nevedela by som si predstaviť, že by to tam nebolo a neoživovalo to prírodu a hlavne to, že som tam nemohla chodiť zbierať čučoriedky a pozerať sa z rozhľadne na okolitú prírodu.

Naše mesto / Naša obec

Miesto, ktoré som si vybral je pre mňa veľmi dôležité ale predpokladám, že mnohí ľudia z môjho okolia možno ani o ňom nevedia, alebo iba ťažko by mu pripisovali nejakú zvláštnu pozornosť. A týmto miestom je stará zaplavená štrkovňa, kde trávim pomerne veľa času. Často sem chodím na ryby alebo len tak venčiť psa. Toto štrkovisko je taktiež najväčším hniezdiskom rybožravých vtákov na Slovensku.

Naše mesto / Naša obec

Bývam v malej dedine menom Bobot. Nachádza sa pomerne blízko Trenčína. Keďže sa v tejto dedine nenachádza nič zaujímavé, vybrala som miesto, ktoré mám veľmi rada. Moje najobľúbenejšie miesto je les za dedinou. Nechodím tam tak často ako by som chcela, pretože dostať sa tam trvá asi hodinu. Čas strávený v lese môže byť dlhý niekoľko hodín, podľa toho akú cestičku si zvolím a verte mi je ich tam veľa. Cesta naspäť je ďalšia hodina, tým pádom potrebujem minimálne 3 hodiny času, aby som tam mohla ísť, čo je teraz cez zimu trochu problém, že sa rýchlo stmieva a les je sám o sebe dosť tmavý.

Prečo som si vybrala toto miesto ?

Málokedy tam niekoho stretnem. Celoročne je to tam veľmi krásne a je stadiaľ vidno na moju aj okolité dediny. Je to dobrá prechádzka pre mňa a hlavne psov.

Naše mesto / Naša obec

Žijem v malej dedinke, ktorá má cca 70 obyvateľov. V našej dedine sa každý s každým pozná. Máme veľmi dobrých susedov, s ktorými si pomáhame. Najkrajšie miesto v našej dedine je hora Vlčinec, ktorá má nadmorskú výšku 682 m.n.m. Je z nej veľmi pekný výhľad a dá sa tam aj opekať. Niekedy sem idem aj dvakrát za deň.

Ako by som sa zachovala keby...?

Moja skúsenosť sa začala asi v 8. ročníku v základnej škole. S jedným spolužiakom sme sa dohodli že spravíme tzv. „výmenný obchod“. Ja som mu mala kresliť úlohy na výtvarnú výchovu a on mne pomáhal s učivom z matematiky. Všetko bolo zo začiatku v pohode a nikto o tom nevedel. O pár mesiacoch sa to dozvedel jeden spolužiak a potom sa to dozvedela celá trieda. Baby to neriešili a chalani sa ma začali vypytovať, že či by som im to nekreslila tiež. Ja som odmietla a oni začali vymýšľať plán. Dobre vedeli, že každú prestávku som s kamarátkami na chodbe a rozhodli sa, že jeden bude strážiť pri dverách a ostatní zoberú moju kresbu a pôjdu si ju prefotiť. Ja som to zistila asi až po mesiaci. Cítila som sa celkom blbo, lebo ja som sa na tom natrápila hodiny a oni to mali doslova za pár sekúnd hotové. Tak som sa rozhodla, že si to budem skrývať u kamarátky v taške a zoberiem si to až vtedy, keď zazvoní. Oni začali dostávať 5-ky a mali na vysvedčení neklasifikovaní. Bolo mi ich celkom ľúto ale neplánovala som sa nad nimi zľutovať.

Aké plynie ponaučenie? Nikdy si neprivlastňuj niekoho výtvory, zásluhy lebo sa ti to na konci nevyplatí a otočí sa to proti tebe.

Ako by som sa zachovala keby...?

Som mladý človek, ktorý vidí rôzne situácie všelijako. Moja téma je ako by som sa zachovala keby napríklad nájdem vyhodené malé šteniatko na ulici. V dnešnej dobe si ľudia nevážia ničoho, dokonca ani živého tvora. Som milovníčka psov, ale aj všetkých ostatných zvierat a veľmi mi ubližuje, keď vidím, čo robia ľudia s nimi. Ak nájdem na ulici vyhodeného malého psíka, v prvom rade by som si h zobrala domov. Kontaktovala by som príslušných ľudí, ktorí sa na toto špecializujú. Keby mi títo ľudia nevedeli pomôcť, pomohla by som si sama. Vyrobila by som plagáty s jeho fotkou a rozniesla by som ich po celom meste. Ak sa majiteľ nenájde a ja by som mala doma miesto na takéto krásne stvorenie, tak by som si ho nechala. Doma máme 3 psov, tak by som si ho už nemohla dovoliť. Dala by som ho asi najlepšie do útulku, neskôr by som to oľutovala, ale bolo by to pre neho asi najlepšie riešenie. Mám doma psíka z útulku, je to najvďačnejšie stvorenie na svete, ktoré vám dá neskutočne veľa lásky, viac ako niektorí ľudia.

Toto je náš malý útulkáč Elis, má 8 rokov a je to najviac milované a najvďačnejšie zvieratko na svete.

Ako by som sa zachovala keby...?

Na tému pomoci druhým som sa rozhodla opísať svoje skúsenosti z doby, keď som chodila na základnú školu. Často som posielala úlohy spolužiakom, ktorí neboli v ten deň v škole. Nie vždy mi kamaráti tiež pomohli. Rozhodla som sa preto napísať o pomoci kamarátovi, ktorá mala pre mňa väčší význam.

Približne v školskom roku 2016/2017, keď som mala 12 rokov, som navštevovala 6. ročník na ZŠ s MŠ Pavla Demitru v Dubnici nad Váhom, keď k nám do triedy prišiel nový spolužiak. Tento môj spolužiak mal rôzne zdravotné problémy, čo mu neumožňovalo navštevovať vyučovanie pravidelne. Bola som prvá osoba, ktorá sa s ním zoznámila a začala sa s ním rozprávať. Postupne sa z nás stali kamaráti, veľmi rád sa zaujímal o futbal. Keďže do školy nechodil pravidelne, navrhla som mu, že mu budem posielať úlohy. Súhlasil a takto som mu podľa potreby posielala úlohy takmer do konca 9. ročníka. Počas tých pár rokov ako sme boli spolužiaci som ho zopárkrát navštívila a niekoľkokrát som sa stretla s jeho mamou, s ktorou som mala dobrý vzťah. Jeho mama je veľmi milá. Boli sme spolu napríklad na prechádzke v Trenčianskych Tepliciach alebo aj na zmrzline. Okrem mamy som spoznala ďalších členov jeho rodiny ako napríklad otca, babku, dedka. Všetci boli veľmi radi, že takto pomáham svojmu kamarátovi.

Mám zo seba dobrý pocit. Myslím si, že ľudia by si mali pomáhať a mali by sa snažiť byť na seba menej zlí. Svet by bol potom oveľa krajšie miesto.

Ako by som sa zachovala keby...?

Na autobusovej zastávke sa staršej panej vysypali jahody, tak som jej ich pozbierala a povedala, že toto v tejto dobe spraví málo kto a že si to veľmi cení, lebo dobrých ľudí je už na svete málo. Pani mi dala ešte aj pár jahôd domov, bola to veľmi milá pani a určite mala dobré srdce.

Spracovala: Mgr. Janka Hajdúchová

Vytlačiť