Daruj čas a prines úsmev
Chcela som vyskúšať niečo, čo pomôže aktivizovať žiakov počas dištančného vzdelávania, skúsiť niečo inak, nerobiť to výkladovo, ale viac zážitkovo a to sa aj podarilo. Nešlo Aktivity v projekte Školy, ktoré menia svet sa musia plniť aj počas dištančného vzdelávania, a preto sme spolu s členmi ŽR zrealizovali aktivitu Daruj čas a prines úsmev. Nakoľko členovia rady majú obmedzené možnosti, aktivita sa zrealizovala na online hodine OBN.o výklad ale aktivitu, ktorú môžu žiaci zrealizovať sami, čo je výhoda. Nehodnotia sa vedomosti, ale hodnotí sa schopnosť zaujať, originalita, kreativita, zručnosť. Ide o zážitkovú forma učenia, kde žiaci nezískavajú vedomosti ale hodnoty. Keď si vyskúšajú riešiť problémy zo života , tak je to pre nich pozitívna skúsenosť a viac ich to baví.
Vianoce. Na online hodine OBN sme diskutovali o blížiacich sa vianočných sviatkoch. Téma darčekov a pripravenosti na sviatky bola najčastejšie skloňovanou témou. Neustále sme diskutovali a žiaci už vedeli, akým darčekom by mohli toho druhého potešiť. V priebehu hodiny mi žiačka povedala, že to všetko nie je o darčekoch, ale mali by sme sa naučiť darovať niečo aj druhým, ktorí sú sami, nemajú priateľov, rodiny. A tak sme splnili cieľ a mohli zrealizovať aktivitu Daruj čas a prines úsmev. Ide o to, aby sme podľa možností spríjemnili tieto dni svojim rodičom, starým rodičom, pomohli osamoteným susedom, dôchodcom, chorým. Naučili sa myslieť aj na druhých. Vedela som, že tieto Vianoce budú trocha iné a že naši študenti darujú aj trocha neobyčajné darčeky. Darujú ľuďom okolo seba svoj čas a úsmev.
Ďakujem našim študentom, ktorí dokázali priniesť úsmev a darovať svoj čas!
Niektoré ukážky nie sú z prostredia vianočných dní, ale uvádzam ich, lebo v nich je skrytý čas a úsmev našich študentov.
Na Vianoce pred štedrou večerou som bola zaniesť u nás jednému bezdomovcovi, ktorý žije v chatke zákusky a kapustnicu. Porozprávali sme sa a ja viem, že sa mi podarilo vyčariť úsmev na jeho tvári. A musím ešte dodať, že nielen počas vianočných sviatkoch ale aj vo všedné dni, chodím tohto pána pozrieť a vždy mu mamina niečo nabalí.
Rozhodla som sa, že si preberiem hračky, lebo s určitými hračkami a bábikami sa nehrám. Na sociálnu sieť som dala oznam, že podarujem nejakým detičkám. Jednej pani som posielala do Košíc puzzle pre jej deti a ona z toho obložila celú stenu, čo ma dosť potešilo a prekvapilo ako super budú využité. Modelovaciu hmotu som darovala ďalšej pani pre jej postihnutého syna, ktorému pomôže rozvíjať svoju zručnosť. Osobne som bola zaviesť tento darček a bola som milo prekvapená za vrúcne slová vďaky a úsmev, ktorý jej žiaril na tvári. A tretej pani som posielala hračky niekde na západ Slovenska pre jej syna, zas iba za poštovné, ktorý bude mať pekný darček na Vianoce. Poslednej pani som posielala moje staršie plutvy na plávanie a dosku pre chlapca, ktorý sa bude učiť plávať a zas to bude darček na Vianoce. Potešilo ma, že som pomohla rodinám v ťažšej situácii a mohla som im spraviť radosť a hlavne im deťom. Bol to veľmi pekný pocit, keď mi každá pani napísala, že ich detičky sú šťastné. Bolo to pritom také malé gesto, ktoré by mohol urobiť každý jeden z nás a hneď by bol svet krajší. Treba si navzájom pomáhať, lebo nikdy nevieme, kedy my budeme takúto pomoc potrebovať .
Spolu s mamou sme tieto vecičky vyzbierali od ľudí vo svojom okolí a na Vianoce doniesli do útulku. Videla som, že okrem nás tu bolo viacej ľudí, ktorí boli obdarovať štvornohých psíkov práve teraz, keď sú vianočné sviatky. Myslím si, že aj naši hafkáči boli šťastní...a možno sa aj usmievali.
Tento príbeh sa skutočne stal, ja som vyčarovala úsmev aj keď to nebolo v čase Vianoc. Moja kamarátka mi jedno ráno napísala, či by ku mne mohla prísť učiť sa, pretože majú doma preťažený internet a nedá sa jej pripojiť na hodiny. Prišla a bolo to, ako by ku mne chodila do školy. Každé ráno s knižkami na hodinu, ktorú v ten deň mala. Vošla do mojej izby rozložila sa na jednu stranu môjho stola, nachystala sa na prvú hodinu a spoločne sme sa učili. No teda nie spoločne, lebo každá chodí na inú školu, ale myslela som spoločne, že sme sa každá učili v ten istý čas na tom istom mieste, ona cez telefón a ja cez počítač. Takto sme trávili každý deň v týždni spoločne, keby som to tak spočítala, tak by to bol dobrý mesiac. Neskôr mi napísala, že už k nám nepríde už má internet. Teraz mi chýba a navyše sa každá z nás naučila niečo nové, ja som sa naučila pár latinských názvov kostí človeka a ona sa zas naučila ako sadiť a starať sa o rôzne druhy rastlín.
